Študent – a v podstate nielen študent – ktorý plánuje začať spolupracovať s vyhliadnutou firmou, stojí často pred niekoľkými právnymi formami a možnosťami takéhoto vzťahu. Prípadne mu jeho zamestnávateľ niečo rovno navrhne – vzťah, o ktorého výhodách či nevýhodách nemá budúci zamestnanec príliš potuchy. Uvádzam môj prehľad najčastejších možných foriem, prostredníctvom ktorých je možné sa zamestnať, resp. spolupracovať:

• zamestnanie na trvalý pracovný pomer – využíva sa na každodennú činnosť, keď je potrebné “byť v práci každý deň”. Pre zamestnanca znamená mnoho zamestnaneckých výhod (stravné, pracovné prostriedky a kancelária, plnenia zo sociálneho fondu) a plné sociálne a zdravotné poistenie, ktorého väčšiu časť znáša firma-zamestnávateľ. Nevýhodný je však práve pre zamestnávateľa: vysoké odvody a zamestnanecké výhody znáša často z vlastného vrecka, čo ho k uprednostňovaniu tohto typu zväzku skôr demotivuje ako motivuje. Z tohto dôvodu preferujú firmy často niektoré z iných (nižšie vymenovaných) foriem spolupráce.

• zamestnanie na dohodu – určená je na príležitostné výpomoci v rozsahu niekoľkých hodín mesačne, i keď z dôvodov úspory na odvodoch sa ešte stále využíva aj na zakrytie trvalého pomeru. V prípade zamestnávania študentov je možné si uplatniť akúsi odvodovú výnimku, resp. úľavu. Študent si môže vybrať 1 dohodu u 1 zamestnávateľa (v prípade, ak má dohôd viac), z ktorej sumy 200 EUR mesačne nebude platiť žiadne odvody. Zamestnávateľovi ostane uhradiť len 1,05 %, čo je v podstate symbolická suma. Zo sumy prevyšujúcej 159 EUR sa hradia takmer plné odvody.

• živnosť a iná samostatne zárobková činnosť – ide vlastne o podnikanie, ktorého založenie aj prevádzka je za určitých okolností jednoduché. Zamestnávatelia takúto spoluprácu vítajú, keďže sa tým zbavujú povinných evidencií, platieb a najmä odvodov, ak však ide len o formálne zakrytie pracovného pomeru, riskujú tak pokuty. Na druhej strane je však za svoje odvody plne zodpovedný sám živnostník. Ako študent však zdravotné poistenie platí len raz ročne vo výške 14% zo základu dane. Sociálne poistenie sa ho po začatí podnikania netýka cca rok až jeden a pol roka, v prípade dlhodobo nižších príjmov (cca do 4 900 EUR ročne) sa ho nemusí týkať vôbec.

• príležitostné príjmy – každá fyzická osoba v SR môže ročne zarobiť max. 500 EUR ako príležitostné príjmy. Ak sa nejaká činnosť vyskytne náhodne, “osamele”, nie je skrátka činnosťou pravidelnou, je možné túto výhodu využiť. Dokonca bez toho, aby sa daný “zhotoviteľ” musel registrovať ako podnikateľ či zamestnanec.

• zmluva o dielo – ak 2 strany – zhotoviteľ a objednávateľ – uzavrú medzi sebou zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka, opäť ide o situáciu, ktorá má z hľadiska daní a odvodov svoje výhody i nevýhody. Z hľadiska firmy-objednávateľa ide o čosi podobné, ako pri najatí živnostníka – minimum papierov a – ak nejde o závislú činnosť – žiadne odvody. Zhotoviteľ platí z tohto príjmu jednorazových 14% ako zdravotné odvody, Sociálnej poisťovni sa však dokáže vyhnúť. Na druhej strane si zhotoviteľ nemôže uplatniť niektoré daňové výhody, aké prináležia len podnikateľom a zamestnaným – napr. nezdaniteľné časti či daňový bonus na dieťa.

Voľba konkrétnej formy či vzťahu je samozrejme na dohode samotných účastníkov, resp. ich potrebách a možnostiach. Zákony však pre každý typ vzťahu prioritne prikazujú tú správnu formu – napr. už spomenutý trvalý pracovný pomer formou závislej činnosti by sa nemal kamuflovať ako dohoda či obchodný vzťah so živnostníkom. Na druhej strane, mnohé firmy – najmä z oblasti IT – dnes pracujú na akejsi voľnej báze, resp. báze slobodnej firmy, keď medzi sebou nedodržujú pomerne rigidné pravidlá pracovného práva (pracovný čas, dochádzka atď), prípadne spolupracujú na diaľku. V takýchto prípadoch je teda ľahšie uplatniť aj spomenuté “voľnejšie” typy spolupráce.

Aktualizované: 1.1.2015