Miriam Filipová študovala na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK a pred dvoma rokmi ukončila štúdium na Fakulte managementu UK v odbore Strategický manažment a manažment informačných systémov. V IT svete si vyskúšala post správcu informačných systémov, správcu licencií, neskôr pôsobila v spoločnosti Microsoft ako licenčná špecialistka pre segment enterprise zákazníkov. Od mája 2015 pracuje v spoločnosti Hewlett Packard Enterprise ako projektová manažérka. Voľný čas najradšej trávi s rodinou a priateľmi, na horách, na bicykli, a rada pečie pre svojich kolegov. 

Kedy a kde ste s IT začali?

Za moje IT začiatky možno považovať rok 1991, kedy môj starší brat dostal svoj prvý počítač Commodore 64. Vtedy mi nahrávanie hier z „magneťáku“ a najmä hľadanie „hlavičky“ hry prišlo celkom zábavné a vzrušujúce. Toto nadšenie však vydržalo len pár rokov – do momentu, kedy mi prišlo z nášho dubnického gymnázia rozhodnutie, že na základe výsledkov prijímacích skúšok ma prijímajú do triedy so zameraním na matematiku, fyziku a informatiku (familiárne nazývanej „Á-čka“).

A panika bola na svete. Naši to nechali na mňa – nepáči sa Ti, napíš si odvolanie a zanes ho riaditeľovi gymnázia. Aj som ho zaniesla (s pánom riaditeľom mám doteraz príjemný vzťah), ale napokon som zostala v „Á“čke – skončila tam väčšina spolužiakov zo základnej školy, to bolo vtedy jediné kritérium môjho rozhodovania.

Informatika bola pre mňa spočiatku utrpením, dokonca som musela chodiť na doučovanie z Norton Commandera (teraz mi to príde až neuveriteľné), 🙂 ale v druhom ročníku sme dostali skvelú učiteľku informatiky a ja som zistila, že ma to vlastne veľmi baví.

Viete programovať?

Kedysi som to o sebe vedela povedať – ešte na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK, kde sme programovali v Pascale a v Delphi. Odvtedy ubehlo veľa rokov, ktoré som strávila kadečím možným len nie programovaním. Ale teší ma, že vďaka tomu stále rozumiem väčšine debát, ktoré vedú naši developeri na projekte.

Čo a/alebo kto Vás priviedol k práci v oblasti informačných systémov?

Nejako som sa tam priviedla sama. Na gymnáziu som sa rozhodla maturovať z jazykov a okrem toho aj z informatiky a náuky o spoločnosti, čo veľmi ťažko niesla naša triedna, ktorá nás učila matematiku a fyziku. Pretože podľa nej informatika a filozofia sú od seba tak veľmi vzdialené, že to sa ani nedá skombinovať.

Medzitým som si vyskúšala prácu v médiách, nejaký čas som robila správcu informačných systémov, chvíľu účtovníctvo, autorské právo, tvorbu predpisov podľa legislatívnych pravidiel vlády… A zas som sa vrátila k IT – najskôr v štátnej správe a potom v Microsofte, kde som ako licenčný špecialista mohla skombinovať znalosti z týchto zdanlivo nesúvisiacich oblastí.

Čo Vás motivuje naďalej ostať v IT?

Skôr vnímam to, čo ma motivuje ostať v Hewlett Packard Enterprise (HPE) – sú to moji kolegovia. Na projekte sme skvelá partia. Ľudia, ktorí sa chcú učiť nové veci, hľadajú často netradičné riešenia, dokážu skombinovať znalosti z rôznych oblastí, ktorým sa doteraz venovali vo svojom živote a popri tom si to stále užívame a bavíme sa.

No nielen na projekte, celkovo v divízii Enterprise Services som stretla veľa príjemných, šikovných, rozhľadených ľudí, ktorí sa snažia radšej hľadať spôsoby, ako veci robiť, než dôvody, prečo niečo nejde. A s nimi mi je potom sveta žiť. Vyhovuje mi aj to, že máme zvyčajne „len“ stanovený cieľ. Akou cestou sa k nemu vyberieme je častokrát moja vec alebo vec nášho tímu.

Verejnosť stále vníma IT ako predovšetkým mužskú doménu. Je to aj Váš názor?

Nemyslím si, že IT je predurčené na to byť čisto mužskou doménou – poznám veľa šikovných žien či dievčat v tomto svete. Aj u nás na projekte máme veľmi šikovnú kolegyňu, ktorá patrí k tým „multifunkčným ľuďom“ a zvláda rolu analytičky, UX dizajnérky a maminy. A onedlho by k nám mala pribudnúť analytička a testerka v jednej osobe, ktorá by nám mala pomôcť implementovať metodiku BDD (Behavior Driven Development) do vývoja aplikácií.

Skôr mám dojem, že dievčatá si nevedia predstaviť, ako by sa mohli uplatniť v tomto odvetví. Veľa mojich kamarátov začínalo v IT s programovaním alebo tvorbou webových stránok. Uznávam, že to zrejme nie sú typické oblasti záujmu dievčat. Preto sa mi veľmi páči projekt Aj Ty v IT v rámci ktorého sa dievčatá môžu dozvedieť viac o profesiách v IT, rôznych akciách, workshopoch, aktivitách.

Čo by ste poradili dnešným rodičom, ktorí majú svoje dcéry a chcú im to najlepšie? Poslať ich alebo neposlať do IT? Čím a kedy začať?

Automaticky mi napadla obľúbená hláška z mojich stredoškolských čias: „Všetci chcú len Vaše dobro. Nedajte si ho vziať!“ Z vlastnej skúsenosti viem, že „posielanie“ nefunguje. Deti – bez ohľadu na to, či sú to dievčatá alebo chlapci – by si mali vybrať sami a ideálne niečo, čo im robí radosť. A my – rodičia – by sme ich v tom mali podporovať. Stále verím tomu, že sa to dá – mať prácu, v ktorej si môžeme nájsť to, čo nás baví. A kým sa rozhodnú, tak našou úlohou by malo byť umožniť im spoznať ich silné aj slabé stránky, ako s nimi pracovať, ako ich využiť. Lebo hoci by sme občas chceli, aby kráčali v našich šľapajach, aj tak sa raz vyberú svojou vlastnou cestou.

Povedzte nám nejakú zábavnú príhodu zo svojho IT života?

Asi najväčší záchvat smiechu v HPE som dostala nedávno – po dlhom a náročnom dni som odchádzala z rokovacej miestnosti na 3. poschodí s kolegom hlavným architektom nášho projektu, obaja riadne unavení, lebo sme riešili dosť vážne témy. Ako sme vyšli z interných priestorov k výťahom a schodisku, kolega– ako správny gentleman – mi dal na výber: „Chceš ísť peši alebo po schodoch?“ Chvíľu trvalo, kým nám obom došlo, aké mám vlastne reálne možnosti, ale vybrala som si. Hneď potom, ako sme sa dosmiali. 🙂 „Peši.“