TEDx Bratislava – festival plný myšlienok

0
29

Inšpirácia je v živote človeka zdrojom motivácie, konania, tvorivosti alebo aj zmeny pohľadu na život. Podnetom sú mnohokrát obyčajné veci ako napríklad knihy, ľudia, hudba, ale aj problémy, s ktorými sa každodenne stretávame.TEDx_Bratislava_prezentacia

Takýmto zdrojom inšpirácie a impulzu k zmene sa na jeden deň stali aj nové priestory Slovenského Národného divadla v Bratislave, kde sa prvú júlovú sobotu konal piaty ročník známej konferencie TEDxBratislava. Myšlienky hodné šírenia sa niesli v duchu tohtoročného motta “Festival of ideas”, pričom som mala naozaj pocit, že sa nachádzam uprostred akéhosi festivalu, s tým rozdielom, že namiesto kapiel a hudby som načerpala energiu a inšpiratívne príbehy, ktoré priniesli do Bratislavy 16-ti rečníci zo Slovenska a zahraničia.

Nechcem písať o samostatných rečníkoch, lebo k tomu sa dá kniha napísať, chcem napísať o myšlienkach, ktoré som si z TEDx-u zobrala ja a zmenili znovu môj pohľad o pár stupňov na život.

Čo tak dotknúť sa južného pólu, mať vlastné lietajúce auto alebo kamaráta robota?

Celý deň som sedela obklopená ľuďmi, ktorí prišli načerpať pozitívnu energiu a kládla som si otázku, ktorý z nich po opustení priestorov SND niečo vo svojom živote zmení, začne pozerať namiesto Simpsonovcov TedTalky, zmení postoj k práci, k rodine či k sebe samému?

Ako som tak počúvala prednášky rečníkov, uvedomila som si, že “žijem tu a teraz” a práve teraz sa deje niečo výnimočné.

Nachádzam sa v sále s ďalšími 300 ľuďmi a píšem si na papier inšpiratívne príbehy ľudí. Sedím a píšem si poznámky, pričom si začínam uvedomovať, že po skončení TEDx-u tieto myšlienky ostanú iba na papieri v mojom zošite a ja sa vrátim do každodenného života. Vtedy som si povedala, že od každého rečníka si niečo zoberiem a pokúsim sa buď sama alebo spoločne s kamarátmi niečo zmeniť a pôjdem si za svojím cieľom.

Týždeň po TEDx-e som začala plánovať s kamarátom z Prahy cestu okolo sveta na bicykli. Už dlhšie som sa s touto myšlienkou pohrávala a vravím si, že prečo nie? Prečo by som nemohla žiť denne s 10 eurami, bývať v stane a spoznať nové kultúry? Po sobotňajšom TEDx-e sa mi moja plánovaná cesta zdala úplne normálna a vravím si, že to dokážem.

Arna_Vilborg

Rovnako ako to dokázala polárnička Vilborg Arna, ktorá si splnila svoj sen a prešla pešo až na južný pól. Vydala sa na túto ťažkú cestu sama, mnohokrát jej bola zima, musela prejsť cez veľké kopy snehu, no nevzdala sa a nevrátila sa naspäť.

Stefan_Klein

Sen si splnil aj dizajnér Štefan Klein, ktorý chcel mať vlastné lietajúce auto, tak si ho navrhoval a skonštruoval. Mnohí z vás si teraz povedia, lietajúce auto?

To nie je možné. Ale keď máte sen a cieľ, možné je všetko. Je možné, že o pár rokov budú nad nami poletovať lietajúce autá ako vo Futurame priamo zo Štefanovej dielne, pri pumpách budú menšie pristávacie dráhy a my budeme môcť efektívnejšie využívať priestory na cestnej premávke.

Martin_Peniak

Rovnako je možné, že o pár rokov roboti plne nahradia prácu ľudí, o čom nás prišiel presvedčiť programátor Martin Peniak. Tiež kedysi patril k 20-tnikom, ktorí nemali presnú predstavu o živote a o tom, čo chcú robiť. No nečakal do 30-tky, kým si uvedomí, že je neskoro. Šiel do Londýna, kde sa dostal na univerzitu a objavil svoj talent. Dokázal mnoho významných vecí v oblasti umelej inteligencie a kognitívnej robotiky.

Vidíte, splniť si sen a robiť to, čo vás baví a je zároveň užitočné nie je ani tak zložité. Stačí ak si:

  1. stanovíte jasný cieľ,
  2. pevne si za ním pôjdete, aj napriek prvému pocitu nepohodlia,
  3. nespravíte krok späť,
  4. budete čeliť prípadnému neúspechu.

O tom, ako sa nebáť neúspechu by mohla rozprávať aj mikrobiologička Marína Cihová, ktorá vynašla novú formu liečenia nádorov priamo z tuku. Taktiež musela čeliť možnému riziku, či vôbec bude daná forma liečby úspešná, či jej výskum bude nakoniec užitočný alebo bude musieť nakoniec zahodiť roky práce a hľadať nové formy liečby.

Robert_SarinaRovnako by mohol o nevzdávaní sa hovoriť náš prvý rečník Róbert Šarina, ktorý sa ako jediný počujúci narodil do rodiny Nepočujúcich. Jemu to však neubralo na eláne a chuti do života, snažil sa svojej rodine čo najviac pomôcť a tým pochopiť aj ostatných ľudí s podobným problémom.

Porozumel a pochopil ich myslenie a zároveň je na nich hrdý. Nepočujúci sú ľudia, ktorí vytvárajú spoločnú komunitu, majú spoločný jazyk, ktorým si vyjadrujú svoju radosť a smútok a my sme tu od toho, aby sme im vedeli pomôcť a porozumieť, preto ak máte možnosť alebo záujem naučiť sa znakovú reč alebo prstovú abecedu, určite to využite.

Nenaučíte sa iba nový “jazyk”, ale lepšie pochopíte vyjadrovanie citov a slov ľudí, ktorí nemajú možnosť počuť a budete možno v budúcnosti nablízku niekomu, kto to bude potrebovať.

Bojujme spolu proti korupcii

Korupcia – slovo, ktoré každý z nás pozná, no mnohokrát si nepoložíme otázku: “Ako korupciu odstrániť?”Neustále sa sťažujeme na riadenie štátu, na zlé rozhodnutia politikov, nesplnené sľuby, no nikto sa nesnaží o zmenu. Preto Nikola Hořejš z Českej republiky založil kampaň Rekonštrukcia štátu, kde sa snaží spolu s ostatnými dohliadať nad dodržiavaním predvolebných sľubov politikov. Keby sa viacerí z nás chytia takejto iniciatívy určite by sťažností na riadenie štátu ubúdalo a môžeme spoločne zmeniť smerovanie budúcnosti.

Satko_MujagicNa takúto rekonštrukciu štátu však nemal príležitosť ďalší z rečníkov Satko Mujagic, ktorý prežil 200 dní v koncentračnom tábore. V súčasnosti sa snaží o vybudovanie pamätného miesta v Bosne a Hercegovine, ktoré v sebe skrýva okrem pamiatky na počesť obetiam aj výstražný prst nad rasizmom, s ktorým sa stretávame aj v súčasnom 21. storočí.

Čo tak zahrnúť aj otázku náboženskej či rasovej nerovnosti do kampane rekonštrukcia štátu? 🙂

Starnutie? Toho sa nemusím báť

So začiatkom nového dňa sme o deň starší a blížime sa k určitému cieľu v našom živote. Kladiem si otázku, kedy zistím, že som dosiahol, všetko čo chcem? Kedy je koniec? Naozaj je koniec budovania niečoho produktívneho vo veku 58 rokov, kedy sme podľa štatistík Slovenskej republiky považovaní za starých?

Psychologička Meg Jay mala vynikajúci talk, ktorý hovoril o problémoch dvadsiatnikov, ktorí si neuvedomujú čas, ktorý okolo nich plynie. Stále odkladajú povinnosti, nebudujú si kariériu a nehľadajú si správneho životného partnera, až nakoniec tesne pred 30-tkou si uvedomia, že nie sú spokojní so svojou prácou , svojím partnerom, nie sú zabezpečení a nevedia, kam smeruje ich život. Preto by sme mali začať budovať svoju budúcnosť hneď, práve v tejto chvíli, pričom nemusíme byť obmedzovaní vekovou hranicou do 58 rokov. Tak ako sme začínali, môžeme pokračovať v produkovaní užitočných vecí aj v seniornom veku života. Ako poznamenala vo svojej prednáške aj Zora Bútorová, stačia k tomu tri jednoduché veci:

1. zmena v oblasti práce,
2. zmena prístupu štátu k seniorom,
3. zmena v spoločenskom živote

a samozrejme naša chuť a odhodlanie vzdelávať sa počas celého života, zmeniť životosprávu a nazeranie na život, podporovať rôzne dobrovoľnícke aktivity a vybudovať spoločnú komunitu.

Foto: Peter Bubeníček

Dobrý článok? Chceš dostávať ďalšie?

Už viac ako 4 000 z vás dostáva správy e-mailom. Nemusíš sa báť, nie každé ráno. Len občasne.

Váš email neposkytneme 3tím stranám. Posielame naňho len informácie z robime.it. Kedykoľvek sa môžete odhlásiť.

ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokHTTPS všade, alebo aké má výhody a nevýhody
Ďalší článokPríležitostný príjem popri zamestnaní – čo s ním?
Svetlana Margetová
Študentka 4. ročníka na Ekonomickej univerzite, odbor Manažérske rozhodovanie a informačné technológie. Popri štúdiu pripravujem automatizované testy a programujem v Zend a Django frameworku, venujem sa vývoju mobilných aplikácií pre všetky platformy (natívne, HTLM5 a hybridné aplikácie). Zaujímam sa o responsive web dizajn pre mobily, tablety a PC zariadenia.