Pre tých, ktorým RuPy nič nehovorí, ide o skratku názvov programovacích jazykov Ruby a Python, ktoré sú vo webovom programovaní modernejšou alternatívou voči PHP. V posledných rokoch mocnie trend frontend developmentu, a k pôvodnej dvojici Ruby a Python sa pridávali JavaScript a Clojure. Po predchádzajúcich ročníkoch v Poznani a Brne nás hostila Budapešť.
Odborná stránka konferencie
Odbornú stránku konferencie hodnotím zmiešane. Z programu v letáku ani na webe sa častokrát nedalo zistiť, aká bude téma prednášky a takisto chýbala celková koncepcia, spoločný menovateľ konferencie. Organizátor by mal viac dozerať na formálnu stránku prezentácií, kde by účastníkov upozornil na veci ako 30 riadkov husto popísaných kódom na čiernom pozadí.
Našli sa však príspevky, ktoré by mohli byť dobrým príkladom aj pre ostatných speakrov. Za všetky spomeniem tri, ktoré boli podľa mňa najviac obohacujúce.
Unlocking the Universe
Pozitívne zažiarili napr. Jake Vander Plas z University of Washington, ktorý predstavil svoj výskum v oblasti pozorovania vesmíru formou prehľadávania fotografií hviezdnej oblohy s cieľom softwarovo zachytiť zaujímavé javy, podobne ako to robia vedci v Cerne. Python vedci používajú pri komunikácií so základnými modulmi napísanými v C++.
Scalling prezi from 25 to 25 milion users
Hlavným light motívom prednášky Petra Neumarka je: good enough is better than perfect. Na reálnych skúsenostiach z praxe Prezi zachytáva ako riešenia, ktoré používajú, škálujú spolu s úspechom produktu. Dokazuje, že tento prístup šetrí náklady a ľudské zdroje. U mňa tento príspevok vyhral cenu o najlepší talk akcie.
Lightning talks
Koncept lighting talku je podobný ako pri 90 seconds pitch contest, človek za pár minút musí odkomunikovať to čo chce, zobudiť publikum a získať ohlas.
Silno sa prihováram za tento typ prezentácie nových myšlienok. Bolo by úžasné, keby na konferenciách tohto typu bolo štandardom, možnosť predstaviť svoju aktivitu, startup, koníček, zaujímavosť. Takáto aktivita však potrebuje prípravu a promovanie organizátormi, inak sa skončí štyrmi 3 minútovými talkmi a hodinovou dierou v programe.
Čomu by som sa radšej bol býval vyhol
Ashe Dryden v talku Diversity poučila publikum (v ktorom boli asi 4 ženy) o tom, ako v práci diskriminujeme ženy. Po prvé, si myslím, že to nie je pravda, a po druhé, proti diskriminácií musia bojovať diskriminovaní, nie diskriminujúci.
“Shit happens” je prednáška Olivera Hervieua o tom, ako v kóde handlovať nečakané situácie. Síce nebola neužitočná, no o to nepochopiteľnejšie (veľké kusy kódu na slidoch), na pomedzí francúzskeho a anglického jazyka. Skrátka “shit happend”.
Atmosféra konferencie
Konferencia sa konala v rámci univerzitného areálu v piatom Budapeštianskom obvode. Prednášková sála zvonku pripomína kaplnku, zvnútra naopak modernú budovu s dobrou akustikou. Nízkej cene konferencie zodpovedal aj catering, ktorý by sa dal zhrnúť slovami „Maďarsko na chlebe“. K problémom sa pridal aj konflikt s prevádzkárkou cateringu, ktorá neumožnila chalanom z pyvec.org čapovať Pyvo, ktoré doniesli až z Čiech. Chalani sa vynašli a tak si svoje Pyvo mohol každý načapovať vlastnoručne v blízkom Student bare.
Najsilnejším bodom konferencie bola práve atmosféra v historickej Budapešti. Budapešť je Viedeň na steroidoch s kvapkou Prahy a cenami Bratislavy. Historické mesto s atmosférou monarchie a najlepšími pubmi, v akých som kedy bol.
Slovenskému konzumentovi servírujú Zlatý Bažant a odvážnejším domáce značky. Miestni boli väčšinou príjemní, v okrajových prípadoch trošku ziskuchtivejší voči turistom. Anglicky komunikovali všetci, od ktorých som to potreboval, a celkovo sa človek necítil ako v cudzine. Raz darmo, slovenskí murári…
Bola to práve samotná Budapešť, ktorá rozvírila zlé jazyky o menej kvalitnom programe a všetky námietky padli ako pena na maďarskom pive.
Budúcnosť konferencie
Som presvedčený, že popri zilióne startupových konferencií a desiatkach TEDxov má zmysel aj developerská konferencia o webových technológiách. Chce to však doladiť.
Konferencia by sa mala vyprofilovať. Nie je jasné, či je zameraná na skúsených developerov, aby zachytili trendy, alebo viac na preberanie “best practices”, alebo zaujímavostí zo sveta.
Konferencia by sa mala skrátiť. Tri dni sú veľmi veľkým množstvom času. Je veľmi ťažké v lokálnom kontexte vyplniť tri dni v dvoch prednáškových miestnostiach relevantným obsahom. Okrem toho dostať sa domov ešte v nedeľu chcelo toľko účastníkov, že nedeľný program bol minimálne od poludnia ignorovaný. Nechcem si predstaviť situáciu prednášajúceho, ktorý konferenciu uzatváral.
Konferencia by mala byť viac interaktívna. Tento efekt sa dá docieliť viacerými nástrojmi, jednak skladbou programu, viac orientovanou na workshopy, v ktorých sa budú dať naučiť nové technológie metódou „hands on experience“. Lightning talky svojou povahou takisto zvyšujú interakciu a motivujú na konferenciu prísť, keďže ten, kto chce, má zaručenú možnosť odprezentovať svoj obsah pred ostatnými.
Na otázky publika je ideálnym interaktívnym softwarom sli.do, ktoré je omnoho pohodlnejšie ako klasické behanie s mikrofónom. To by však musela fungovať Wifi.
Wifi: typický problém konferencií, ktorý sa ale chvályhodne snažili organizátori riešiť informovaním o ponuke maďarských operátorov. Neviem však o nikom, kto by to využil. Oveľa častejším prípadom boli niekoľkonásobné márne pokusy pripojiť sa na wifi s nedostatočným výkonom.
Na záver: konferencia RuPy bola veľmi príjemne stráveným víkendom a teším sa na jej budúcoročné pokračovanie, zrejme už pod názvom PolyConf. Miesto konania ešte nie je oficiálne známe. No po Poľsku, Česku a Maďarsku by logickým pokračovaním bola Bratislava. Verím, že ak sa tak stane, budeme schopní na Slovensku pripraviť konferenciu minimálne tak dobrú, ako bola tá v Budapešti.
Feedback prosím
Ohodnoťte prosím tento článok v ankete alebo v komentári pod článkom. Ďakujem, spätnú väzbu si veľmi cením!