Technológie, ktoré snímajú výrazy tváre a interpretujú emócie, už nepatria len do sci-fi filmov. Vďaka ľuďom ako Sean Mulholland sa stávajú našou realitou. Sean chcel pôvodne robiť špeciálne efekty pre hollywoodské filmy a hudobné videá, ale jeho vášeň pre technológiu bola silnejšia. Dnes pracuje pre jednu z najviac rešpektovaných dizajnérskych firiem na svete – IDEO. Ako sa dostal z umeleckého sveta k podnikaniu a priamo do srdca inovácií, San Francisca? Prečítaj si nasledujúci rozhovor a stretni sa so Seanom osobne počas Art & Tech Days v Košiciach:

Sean, mohol by si nám povedať niečo viac o tom, odkiaľ pochádzaš a ako si sa dostal do sveta technológií?

Pochádzam z Chicaga, ale v San Franciscu žijem už 18 rokov. Už ako dieťa som inklinoval k technológiám, ale nechcel som študovať inžiniersky/technický odbor. Vybral som si preto umeleckú školu, ale keďže som bol v San Franciscu, technologickom centre, začal som prirodzene pracovať v tech sfére. Nakoniec sa mi podarilo prepojiť umenie a technológie pri navrhovaní digitálnych produktov a postupne som sa prepracoval tam, kde som dnes. IDEO spája to najlepšie z oboch svetov. 

Znamená to, že oblasť technológií, v ktorej dnes pôsobíš, bola pre teba skôr náhoda ako zámer?

Myslím, že som vždy vedel, že skončím v tech. Počas štúdia umenia na univerzite som chcel robiť špeciálne efekty pre filmy v Hollywoode alebo hudobné videá. Vtedy som vnímal počítače viac ako umelecký nástroj. Po čase som však začal navrhovať samotnú technológiu tak, aby bola „neviditeľnou“ súčasťou užívateľskej skúsenosti (UX).

Ako ti pomohol umelecký titul pri práci v tech sfére?

Určite to pomohlo pri hľadaní nových kreatívnych využití technológií. To je niečo, v čom je veľmi užitočné mať umelecké zázemie. Technika sa niekedy zameriava iba na funkciu, ale pre koncového užívateľa je vzhľad dôležitý. Dnes považujeme za samozrejmé, že naše aplikácie fungujú dobre, ale pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi sa s počítačmi pracovalo ťažko.

Pracoval si pre startupy aj veľké spoločnosti. Máš za sebou veľa skúseností i úspechov. Existuje niekto, koho považuješ za svojho idola, vzor alebo inšpiráciu?

Wow, to je dobrá otázka! Myslím, že som o tom nikdy nerozmýšľal. Tak, ako veľa podnikateľov, neobdivujem len jedného človeka, ale skôr ľudí, ktorí riskujú všetko preto, aby si splnili svoj sen. Toto predstavujú aj osobnosti ako Elon Musk či Bill Gates. Milujem tohto podnikateľského ducha. Teraz, keď nad tým premýšľam, je pre mňa vzorom aj Bruce Lee. Prišiel do USA a rozvíjal vlastný druh bojového umenia a filozofiu Jeet Kune Doa, ktorý sa líšil od tradičných remesiel, akým je napríklad Kung Fu. Mal ten správny drive ísť do neznámeho, bez priateľov, rodiny a skúsiť šťastie. Jeden jeho citát to vystihuje:

Sean, do Košíc prídeš ako spíker v rámci Art & Tech Conference, ale prinesieš aj svoju umeleckú inštaláciu s názvom „ERNEST“. Ako vznikol tento nápad?

Vždy som bol fanúšikom sci-fi žánru, takže myšlienka stroja, ktorý vie vnímať svoje okolie a vyhodnotí emocionálny stav ľudí, ma vždy fascinovala. To bol jeden z podnetov. V blízkej budúcnosti budú online nové rozhrania – práve to rád skúmam a umenie mi na to skvelo slúži.

Ako vyzerá ERNEST?

V čase, keď som s technológiami začínal, vyzerali ako ERNEST – obrazovky s terminálom, staré klávesnice. Asi preto sa mi páči táto počítačová estetika.

To, že ERNEST využíva AI, rozpoznáva tvár a emócie, môže byť pre ľudí desivé. Sci-fi filmy ako Kubrickova 2001: Vesmírna odysea poukázali na technológiu ako na hrozbu pre ľudstvo. Keď sme testovali, ako by mal ERNEST vyzerať, zakaždým, keď vyzeral pokročilejšie, bolo to pre ľudí nepríjemné. Táto retro estetika teda pôsobí menej ohrozujúco.

Pokiaľ ide o systémy z hľadiska užívateľskej skúsenosti, sú ľudia viac ochotní odpustiť systému, ktorý takto vyzerá. ERNEST je hravý, správa sa takmer ako dieťa a napriek tomu, že má zabudovanú pokrokovú technológiu, nie je to veľmi pokročilá AI. Cieľom je trénovať ho ako dieťa. Z tohto dôvodu mu ľudia ľahšie odpúšťajú, keď robí chyby, a dáva ich do pozície, kde chcú pomôcť.

Prečo by mali ľudia prísť a pozrieť si ERNESTa na vlastné oči?

Je to zábava. Ak si zvedavý/á na to, ako stroj analyzuje tvoje výrazy tváre a emócie v reálnom čase, ERNEST ti to ukáže. Môže ho používať každý od malých detí až po starých ľudí. ERNEST sa chce naučiť, ako urobiť ľudí šťastnými.

Aký sociálny dopad môžu mať tieto technológie v budúcnosti?

Toto je veľmi dôležitý bod. Napríklad ľahšia prístupnosť je jedno využitie. Hlasové rozhrania alebo zariadenia na sledovanie očí by mohli byť veľmi užitočné pre ľudí so zdravotným postihnutím. Riešenie týchto výziev pomôže nielen im, ale uľahčí ich použitie pre všetkých. Vďaka tomu bude môcť ktokoľvek využívať túto technológiu.

Aké etické problémy vznikajú v súvislosti s technológiou a navrhovaním systémov?

AI sú iba také dobré, ako ich urobíme. Keď do nich vložíme údaje, musíme ich otestovať v praxi. Tejto problematiky sa dotýka aj ERNEST. Nebude vždy reagovať správne, niektorých ľudí neprečíta správne, čo znamená, že jeho súbor údajov nie je dostatočne veľký na to, aby zachytil všetky ľudské výrazy. Napríklad mám kolegu, ktorý má veľkú bradu, vždy nosí klobúk a okuliare a ERNEST má problém ho rozoznať, pretože sme ho netestovali na osobe, ktorá vyzerala takto. To je samozrejme problém. Takže ako dizajnéri pri práci na systéme, ktorý je určený pre všetkých, musíme dizajnovať okrem samotného produktu aj súbor údajov, ktoré do neho vložíme.

Ako to súvisí s témou tohtoročnej Art & Tech Conference, ktorou je Jazyk a komunikácia?

Paul Ekman uskutočnil výskum zameraný na výrazy tváre a zistil, že vo všetkých kultúrach existujú nejaké univerzálne výrazy tváre ako úsmev a smutný výraz. Z hľadiska komunikácie je dôležité, aby existovali tieto univerzálne prvky, ktoré rozdiely medzi nami zmenšujú viac ako zväčšujú. A komunikácia má mnoho podôb, nie je len o slovách. Technológia si čoraz viac uvedomuje tieto neverbálne faktory.

Je to niečo, čo preberieš aj počas svojho workshopu?

Áno, určite si vysvetlíme spôsoby, ktorými môžeme použiť informácie z knižníc, ako sú poseNet alebo knižnice na rozpoznávanie tváre, v umeleckej inštalácii alebo v aplikáciách. Potom sa pokúsime urobiť aj niekoľko myšlienkových experimentov – ako by to mohlo vyzerať v budúcnosti, keď sa tieto technológie stanú univerzálnymi?

Prečo chceš prísť do Košíc?

O Budapešti a Bratislave som už predtým počul, ale o Košiciach nie. Fascinuje ma, že sa tu koná festival tohto rozmeru. Potešil som sa, keď som videl, že Gene Kogan na ňom vystúpil minulý rok a aj faktu, že Košice majú titul UNESCO Kreatívne mesto mediálneho umenia. Osobne sa mi páči aj to, že toto prepojenie umenia a technológie nie je koncentrované iba vo veľkých mestách ako San Francisco, New York a Londýn ale aj mimo nich. Bol som nadšený z toho, koľko sa toho v Košiciach deje.

Je pravda, že si v určitom momente dal výpoveď z predchádzajúcej práce a presťahoval sa na farmu v Oregone?

Áno! Moja priateľka, teraz už manželka, sa presťahovala do tejto oblasti, takže som pochopiteľne chcel ísť s ňou. Dovtedy som žil iba vo veľkých mestách a uvedomil som si, že nie každý na svete má prístup k technológiám a dostatok peňazí. San Francisco je niekedy ako taká bublina. Preto som sa rozhodol z toho na chvíľu vystúpiť a spoznať niečo nové. Pomohlo mi to získať novú perspektívu.

Tešíš sa už do Košíc?

Áno! Rád spoznávam nové miesta. Vo východnej Európe som zatiaľ nebol, takže sa teším na to, ako preskúmam novú oblasť. Nemôžem sa dočkať, až tam budem.

A my sa tiež nevieme dočkať! Seana môžeš stretnúť počas Art & Tech Conference, kde porozpráva o svojej profesionálnej a kreatívnej praxi, ako kombinuje technológie, dizajn a storytelling do digitálnych či fyzických skúseností. Do hĺbky pôjde počas workshopu Language Without Words. No a prinesie aj jeho inštaláciu ERNESTa, ktorého spomína vyššie.