Koľkokrát vás už zradila výdrž batérie vášho smarfónu? Pri vyťažení aplikáciami ju nie je problém vybiť, ale nabiť ju späť už môže byť ťažší oriešok. Hlavne, ak nemáte v dohľade žiadnu elektrickú zásuvku. Mladému vývojárovi Pavlovi Bujnovi sa však tento oriešok podarilo rozlúsknuť, a to vďaka jeho unikátnemu návrhu náramku SolarHug.

Čo je SolarHug?

SolarHug je náramok, ktorý vďaka vstavanému solárnemu panelu premieňa energiu slnka na „šťavu“ pre váš telefón. Stačí ho nosiť na ruke a v prípade potreby k nemu pomocou USB pripojiť vybíjajúci sa prístroj. Funguje teda podobne, ako externá batéria, no na rozdiel od doteraz dostupných typov, si vie energiu aj vyrobiť. Je teda ekologickou alternatívou pre ľudí, ktorí myslia na budúcnosť našej planéty. Pri pripojení k počítaču sa dokonca správa ako USB flash disk s kapacitou až 128 GB. Okrem vlastnej energie tak môžete mať stále pri sebe aj svoje dáta. Viac info na kickstarter.com.

Kto je Pavol Bujna?

Študent strednej priemyselnej školy elektrotechnickej sa po maturite rozhodol opustiť rodnú Bratislavu a šťastie sa pokúsil nájsť v meste Reading neďaleko britskej metropoly Londýn. Popri nočnej práci v sklade však svoje dni trávil naozaj netradične.

Neobjavoval mesto, ale svoj čas venoval vývoju prototypu solárnej nabíjačky v podobe náramku. „Veľkou výhodou Anglicka bolo to, že vďaka eBayu som mohol mať všetko potrebné doručené do 24 hodín,“ opísal Pavol pozitíva svojho zahraničného pobytu. Trvalo rok, kým sa mu vynález podarilo od nápadu prepracovať až do takmer finálnej podoby. Z Veľkej Británie sa Paľo rozhodol vrátiť na Slovensko, kde intenzívne pokračuje v dokončovaní svojho návrhu spolu s tímom.

Solar Hug by vďaka svojej výnimočnosti mohol zamiešať kartami v oblasti nabíjania smartfónov a pomôcť tak napríklad cestovateľom, milovníkom prírody či všetkým, pre ktorých sa vybitý telefón rovná katastrofe.

Ako si prišiel na ideu náramku SolarHug?

S kamarátmi si často píšem cez telefón. Počúvam hudba, hľadám veci, potrebujem byť online. Často sa mi stávalo, že sa mi vybil telefón. Potom to už bolo iba o zháňaní miesta, kde ho v meste nabiť. Existujú také externé nabíjačky, ale sú s tým starosti. Je to ďalšia haraburda, ktorú musím zo sebou nosiť po vreckách, dobíjať to doma a napokon, keď už aj nabíjam ten telefón, nemôžem ho používať, lebo na ňom visí akoby ďalšie zariadenie. Tak som začal vymýšlať nabíjačku, ktorá bude priamo na ruke, hneď vedľa telefónu. Potom som pridal solárny panel, aby sa dobíjala úplne sama. To bol základný koncept, ktorý som začal rozvíjať o veci, ktoré by sa mohli hodiť aj iným ľudom. Napríklad svetlo, či USB disk.

Prečo práve slnečná energia?

Rozmýšľal som aj o nabíjaní pohybom, ale to je málo efektívne. Slnko je v podstate stále na oblohe, dokonca aj v anglicku, kde stále prší a je zatiahnuté, prenikajú lúče dostatočne na to, aby sa solárnym panelom dalo nabíjať. Pritom som na webe objavil taký solárny panel, ktorý nie je nemotorný ako ich asi všetci poznajú, ale flexibilný, ohybný, ľahký a pritom skoro nezničiteľný.

Koľko ľudí pracovalo na vývoji zariadenia?

Samotný náramok som vyvíjal sám, ale za troch. Žil som rok v Anglicku, kde keď som prišiel z roboty, začal som robiť na náramku, kým som vládal. Spravil som veľa prototypov, kým sa mi to začalo páčiť. Skoro som však pochopil, že to nie je len o tomto vynáleze, ale aj o produkte ako takom. Preto som sa rozhodol vyhľadať pomoc s dotvorením celej marketingovej stratégie, čomu ako technológ skoro vôbec nerozumiem.

Ako dlho si na náramku pracoval?

Na náramku vlastne pracujem ešte aj teraz. Vždy je čo vylepšovať. Čiže vlastne od októbra minulého roku. Momentálne to už bude iba o materiáloch a poskladaní náramku pre samotného zákazníka. Nikdy som niečo také nerobil, ale veľa sme sa o tom rozprávali s ľudmi na Slovensku, ktorí podobnými vecami prešli, tak snáď to určite dopadne dobre.

Koľko prototypov vzniklo, kým si sa dostal k finálnej podobe?

Ani sám neviem. Totiž vždy som skúsil pridať nejakú funkcionalitu a zrazu z toho bol ďalší prototyp. Potom som rozobral dva prototypy a spravil z nich tretí. Je to komplikovanejšie, než sa zdá. Super bolo, že som bol v Anglicku. Čiže ak som niečo potreboval, objednal som to a do par dní som s tým mohol pracovať. Okrem toho som využíval 3D tlačiareň, čiže to išlo ako po masle. Keď som už bol ako tak spokojný, začal som náramok používať a vychytával som muchy. Niekedy boli tie prototypy dosť nepríjemné, mal som doškriabané ruky, ale človek musí niečo vydržať.

Ako si sa ocitol v Anglicku?

Bol som na jednej konferencii v Londýne, kde sa hovorilo o všeliakých inováciách, čo ma presvedčilo, že nechcem ostať sedieť v nejakej firme, ale vytvoriť niečo vlastné. Tak som sa rozhodol, že ostanem tam, až kým niečo nevymyslím. Nájdem si robotu, kde nebudem musieť rozmýšľať a budem vytvárať niečo vlastné. Čiže s jednou taškou plnou skoro špinavých vecí a s požičanými librami som si prenajal izbu, kúpil skladnícku obuv a začal sa starať o svoje prežitie a budovať vlastnú budúcnosť.

Ako to prebiehalo v Anglicku?

Spočiatku som si musel zariadiť základné veci, aby som neostal na ulici hladný, ale v podstate do mesiaca som už vedel, že chcem robiť na náramku a začal som prototypovať. Zaujímavé je, že ľudia sa väčšinou naučia v Anglicku dobre rozprávať a spoznajú veľa ľudí. Teda, nie že by som bol úplne asociálny, ale pravda je taká, že som väčšinu času strávil prácou.

Prečo si sa vrátil na Slovensko?

V podstate som vytvoril náramok, ktorý sa už dal ukázať ľudom. Je to trochu strelené, ale na Slovensko som išiel hľadať investorov. Keď som prišiel na Slovensko, skúšal som ich osloviť, ale tí chceli pridávať ďalšie funkcionality, čo by znamenalo posunúť pôvodný koncept k niečomu úplne inému. Tak som nakoniec stretol Dušana, ktorého som inak spoznal na tej konferencii v Anglicku, a ten mi ponúkol pomoc so samotným podnikaním. Čiže som si splnil cieľ. Zohnali sme dve šikovné marketérky Bibi a Karin, ktoré robia úžasnú robotu a investíciu skúšame vyriešiť crowdfundingovou kampaňou na Kickstarteri, na ktorej sme všetci makali deň a noc. Časom tím narástol, pomohlo nám veľa ľudí, ktorým som veľmi vďačný.

Čo vlastne SolarHug dokáže?

Základná vec je nabíjanie slnkom. Je na ruke, s integrovaným káblom, čiže keď beháte ako nejaký turista po lese, či Paríži, možete si dobíjať fotoaparát, či mobil a zároveň ho používať. Teda nemusíte zháňať žiadnu reštauráciu, kde nabiť telefón, ani odkladať telefón do batohu, kde by ste teoreticky mohli nosiť externú nabíjačku, ak ste ju nezabudli dobiť. Čiže za najhorších okolností, ak by ste mali aj náramok, aj telefón vybitý, za prvú hodinu na slnku by ste mali 10% telefónu nabitého. Okrem iného náramok slúži ako disk, kam si môžete nahrať fotky, ak máte už plnú pamäť na fotoaparáte. Náramok môžete použiť ako svetlo, čo sa tiež hodí turistom. Ďalej sú tam okrajové veci ako indikátor stavu, vibruje ak potrebuje vašu interakciu, je aj verzia, ktorá sa dá indukčne nabíjať.

Ako dlho sa SolarHug nabíja?

SolarHug má batériu, ktorá ma kapacitu takú, že vám telefón nabije od nuly viac ako jeden krát. To znamená, že tá kapacita je dosť vysoká a pre úplne nabitie náramku od nuly by ste ho museli nosiť asi 8 hodín. Super však je, že ak je úplne vybitý a pripojíte ho k telefónu, nabíjate telefón akoby priamo zo slnka. Ak máte rezervu, a už sa náramok stihol nabiť predtým, tak nemáte problém. Aspoň ja, denným používaním v sychravom Anglicku, na ktoré som náramok kapacitne prispôsobil, som nikdy problém nemal.

Nie je nosenie náramku nepohodlné?

Prvé verzie boli dosť nepríjemné. Na moju ruku fajn. Aj keď ma to sem tam poškriabalo. Ale keď si to skúsilo nejaké dievča, bolo to moc voľné. Preto je posledná verzia adaptívna. Rozťahuje sa a sťahuje. Prispôsobí sa vlastne akejkoľvek ruke. Okrem toho nie je ťažký, ma hmotnosť nižšiu ako mobilný telefón. Už je to iba o tom ako vyzerá. Čiže plánujeme predávať verzie v rôznych farebných prevedeniach.

Akým spôsobom SolarHug pripojím k svojmu zariadeniu?

Teraz už stačí iba vysunúť kábel, ktorý je esteticky zakomponovaný do zariadenia. To znamená, že náramok nepotrebuje nič extra. Priamo na ruke ho zapojíte do telefónu cez kábel a možete používať telefón ako predtým. Typ káblu však treba špecifikovať. Našťastie už dnes nie je toľko druhov nabíjačiek ako kedysi, čiže je kompatibilný takmer so všetkým.

Pre koho sa SolarHug hodí?

Ja síce nie som veľký turista, ani cestovateľ a náramok používam. Avšak myslím si, že najväčšie využitie bude práve u tejto skupiny ľudí. Dôvod je jednoduchý. Ak ste niekde v neznámom kraji, tak potrebujete byť čo najmenej závislý od okolia. Čiže ak beháte po Paríži s TripAdvisorom na telefóne, nemusíte priebežne hľadať reštaurácie, kde dobiť telefón. No a v lese by ste boli asi stratení. Stačí, že aspoň trochu svieti slnko.

Nosíš SolarHug aj sám?

Momentálne nie. A to preto, že mi prototypy ľudia berú, aby sa nimi mohli pochváliť svojim kamarátom. Stáleho ich ma niekto iný. Ani neviem, kde teraz vlastne sú. Asi by som mal do náramku pridať ešte aj stopovacie zariadenie. Každopádne, v Anglicku som bol naň takmer odkázaný.

Akú funkciu náramku máš najradšej?

Pre mňa je to jednoznačne to, že sa nabíja zo slnka a vlastne som úplne nezávislý od energie. A pritom som ešte aj ekologický. Ostatné veci ako ten integrovaný disk využívam tiež, ale popri tom všetkom nemám veľa času na pozeranie filmov, takže ich tam ani nedávam. Keď treba niečo vyrenderovať a ukázať tímu, tak to tam nahrám, čo je super.

Máš iba 20 rokov, budú ešte ďalšie vynálezy?

Nápady ešte mám, ale nechcem robiť veľa vecí naraz. Rád by som dotiahol tento projekt, dodal SolarHug všetkým záujemcom a keď narastieme ako firma, potom sa začnem venovať ďalším nápadom. Zatiaľ žijem pre SolarHug.

Viac info na kickstarter.com.