Centrá podnikových a zdieľaných služieb preukázali vysokú úroveň flexibility a odolnosti voči vonkajšej kríze. Počas pandémie Covid-19 prevažná väčšina (97 %) týchto centier pokračovala vo svojich aktivitách bez výraznejších obmedzení so zachovaním vysokej produktivity práce. Taktiež výrazná väčšina týchto centier (84 %) nežiadala o žiadnu formu vládnej pomoci.
Toto tretie najväčšie priemyselné odvetvie na Slovensku rastie, počet zamestnancov v biznis centrách sa zvýšil oproti minulému roku o 3,5 percenta. Pracovný trh v tomto sektore je aj vzhľadom na hospodársku situáciu stabilný, pričom asi tri z desiatich biznis centier plánujú ďalší nábor vyššieho počtu zamestnancov vzhľadom na rast centier v najbližších mesiacoch. Na druhej strane desatina biznis centier na Slovensku pripúšťa redukciu stavov.
Zamestnávatelia v tomto sektore aj naďalej podporujú flexibilitu výkonu práce a technologické riešenia. Stráca sa závislosť na konkrétnej lokácii zamestnanca a fyzickej prítomnosti na pracovisku. Práca z domu vyžaduje menej dochádzania a redukciu kancelárskych priestorov. Najväčšou výzvou sektora v najbližších rokoch bude dostupnosť talentov s vysokou kvalitou digitálnych zručností na trhu práce a zvyšovanie nasadzovania automatizácie a robotizácie procesov.
Vyplýva to z aktuálneho prieskumu, ktorý zozbierala Americká obchodná komora v SR medzi členmi svojej platformy BSCF (Business Service Center Forum), čo predstavuje dáta od 32 firiem, ktoré na Slovensku spolu zamestnávajú viac ako 34 tisíc pracovníkov. Prieskum reflektuje obdobie od 1. januára do 31. júla 2020. Ide o tretie najväčšie priemyselné odvetvie, ktoré predstavuje 3,3% z príjmov plynúcich do štátneho rozpočtu. Prieskum bol oficiálne zverejnený na dnešnej šiestej výročnej konferencii BSCF, ktorú komora organizovala digitálnou formou pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR.
Gabriel Galgóci, predseda Fóra centier podnikových služieb v rámci Americkej obchodnej komory SR hovorí: “Biznis centrám sa na Slovensku darilo aj v čase pandémie. Spoločnosti dokázali odolnosť voči negatívnym vplyvom a schopnosť adaptovať sa na zmenené podmienky. Ak chce Slovensko byť naďalej atraktívnou destináciou pre investorov, je nutné radikálne zmeniť štruktúru vzdelávania, zjednodušiť proces prijímanie cudzincov a zmeniť systém daní a odvodov, ktoré neúmerne zvyšujú mzdové náklady na strane zamestnávateľov.”
Na konferencii sa diskutovalo aj o ekosystéme, ktorý ďalej podporí rast podnikania BSC na Slovensku. Štátny tajomník ministerstva hospodárstva SR Ján Oravec v tejto súvislosti povedal: „V programovom vyhlásení vlády sme zadefinovali zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky ako jednu z našich kľúčových priorít. Ministerstvo hospodárstva v spolupráci s ostatnými kompetentnými rezortami pracuje na riešení chronických problémov, ktorými sú často sa meniaca a príliš reštriktívna legislatíva, narastajúce náklady na pracovnú silu, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Je to naša povinnosť tak voči slovenským podnikateľom ako aj dôležitý argument pri zvyšovaní atraktívnosti nášho podnikateľského prostredia pre zahraničných investorov.“
Veľkou témou diskusie bola tiež kvalita slovenského školstva, ktoré vychováva talenty pre trh práce. Podľa odhadov Inštitútu vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva až 52-tisíc žiakov základných a stredných škôl sa nezapájalo do dištančného vyučovania počas prvej vlny pandémie, čo je 7,5 percenta všetkých žiakov. Ak sa znova zatvoria školy, väčšina edagógov by podľa správy potrebovala školenia a vzdelávanie najmä na zlepšenie technických zručností. O tom, ako je slovenské školstvo pripravené na digitálnu revolúciu vo vzdelávaní diskutoval aj minister školstva SR Branislav Gröhling.
“Dlhodobo hovorím o tom, že školstvo potrebuje masívnu digitalizáciu. A to nie len pre také prípady, ktoré sme zažili počas prvej vlny koronakrízy, kedy sme mali plošne zatvorené šetky školy. Digitalizáciu si vyžaduje aj doba. Potrebujeme investovať do vybavenia škôl technológiou, pomôcť rodičom detí, ktorí si počítače dovoliť nemôžu, potrebujeme definovať pozíciu správca siete… Okrem toho, automatizácia, ktorej čelí Slovensko, bude mať výrazný dopad na naše vzdelávanie. Mnohí žiaci a študenti budú pracovať v povolaniach, ktoré dnes ešte ani neexistujú. Školstvo na tento fakt musí reagovať. Preto chceme do systému vzdelávania vniesť prvky ktoré privedú študentov, k tomu aby boli flexibilní, prispôsobiví a digitálne gramotní. Práve digitálne zručnosti by mali totiž byť bežným štandardom vzdelávania v 21. storočí. Ministerstvo školstva sa preto venuje systémovým opatreniam zameraným na podporu digitálnej gramotnosti na našich školách,” uviedol minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling.