Autorka blogu: Dominika Jakubičková
Takže som sa tento rok zúčastnila Bratislava Game Jamu aj ja.
Je to už pár mesiacov, čo sa s pauzami vraciam k javascriptovej knižnici p5.js (Processing s html canvas) na creative coding. Proces učenia ale často nasleduje 5 štádií smútku, zakončených zmierením s výsledkom, u ktorého ale úplne presne neviem, ako nastal. P5.js pravdepodobne bude, s mierou svojej vlastnej autonómie, vodcom najbližšej vzbury strojov.
Preto mojou hlavnou motiváciou bolo napísať si hru v p5.js, ktorá by pre zmenu robila to, čo chcem ja.
Hoci prvotný impulz zapojiť sa, si vybaviť neviem, je celkom jasné, že to bolo impulzívne.
Pravdepodobne sa mi pri pohľade na fejsbukový event spojili moje príjemné spomienky zo žilinského Game Days 2017 a návštevy arkádovej herne s pocitom domáceho bezpečia a anonymity. Napríklad v prípade, že by môj prvý herný pokus nejak urazil hernú komunitu a prišli by mi do okna hodiť gamepad.
Pred registráciou ma trápili bežné otázky, ako: čo znamená “itch.io jam”, či môžem kódiť hry, keď ani neviem ovládať šípky jednou rukou a či dokážem nespať 48 hodín a nezomrieť.
Hoci sa neskôr všetky tieto starosti ukázali byť zbytočné, dúfam, že som nimi ilustrovala, koľko (málo) som toho vedela o vývoji hier, o ľuďoch, ktorí ich vyvíjajú a o podujatiach, na ktorých ich prezentujú.
Ukľudnila som sa myšlienkou, že “nikdy nie je neskoro to vzdať” (a hru neodovzdať) a nakoniec vykročila v ústrety predstave dvojdňového vývoja hry i karpálneho tunela.
Vyhlásením témy, v piatok o 18,00, začalo ubiehať 48 hodín vyhradených na vytvorenie konceptu, kreslenie, animovanie, sound design i programovanie.
“First contact with unknown intelligence” a niekoľko linkov na veľmi múdre články, ktoré mali pomôcť tímom tému správne uchopiť.Všetko, čo súvisí so sci-fi, vesmírom, mudrovaním o vesmíre, vesmírnymi raketami, vesmírnymi chobotnicami a filmom Arrival, sa mi automaticky páči.
Skutočnosť, že vyhlásená téma bola presne na túto nôtu vo mne vyvolala veľké nadšenie. Žiaľ, napriek mojim prvotným očakávaniam, vo mne automaticky nevyvolala aj vhodné nápady, preto som sa rozhodla, že prvý večer si zaslúžim oddych, a nie kód.
Stráviť piatkový večer, síce v spoločnosti ľudí, ale duchom prítomná niekde medzi mimozemšťanmi a snahou spomenúť si na stredoškolskú geometriu, nie je ideálny recept na dobré sociálne vzťahy. Ale ako sa na druhý deň ukázalo, na herný džem táto taktika nebola najhoršia.
Podarilo sa mi totiž počas sobotného doobedia vymyslieť game design, ktorý som našťastie až do deadlinu nemusela meniť alebo príliš upravovať. Napísala som si dlhý sprievodný text, ktorý úspešne poslúžil na utriedenie myšlienok a predstavoval koncept hry.
Vďaka tomuto dadaistickému dielu som zrazu vedela, “čo” treba naprogramovať. Stačil iba celý zvyšok zostávajúceho času na “prísť na to ako” a získala som (semi)funkčnú hernú mechaniku.
Posledných 5 minút pred deadlinom prekvapivo nestačilo na doladenie technickej stránky hry, jej obsahu, ani jej popisu. Výslednú hru je totiž potrebné odovzdať do uplynutia času uploadnutím na itch.io. Pritom práve popis či naštýlovanie webstránky, na ktorej bude hra zverejnená, môžu byť zásadné. Hráči (a hlasujúci) totiž nemajú k dispozícii inú možnosť, ako sa nechať uviesť do deja a ovládania hry, ako vyčítať tieto informácie práve z popisu.
It’s all fun and games and Google, yay!
Signal b je jednoduchá 2D hra s vektorovou grafikou.
V strede hernej plochy sa nachádza planéta Zem vo funkcii prijímača, ktorý vizualizujú dva kruhové oblúky, ktoré hráč rotuje tak, aby umožnil dopad signálu na Zem. Signál je vysielaný z mimozemských teritórii na rôznych súradniciach a smeruje vždy do stredu Zeme.
Obsahom signálu je textová správa odoslaná neznámou inteligenciou, ktorá je zobrazená v dolnej časti obrazovky. Po “dopade” správy na Zem sa v ľavej časti obrazu objaví dekódovaná správa v tvare, v akej bola vnímaná ľuďmi.
Ak napríklad mimozemská entita posiela správu o erupcii sopky na ich území,
> efekt, ktorý vnímajú ľudia na Zemi môže byť bolesť zubov.
Ak mimozemská entita informuje o nehode vesmírnej rakety na jej území,
> efekt, ktorý sa na Zemi prejaví, je zvýšený záujem populácie o spiritualitu.
A možno mimozemšťania v snahe o kontaktovanie ľudstva spôsobia,
> zvýšený výskyt tornád na Zemi.
Možností je nekonečne a to, čo ich spája, je teória, že vysielaná informácia nebýva identická s informáciou prijímanou. V procese komunikácie totiž obe strany kódujú a dekódujú informácie na základe svojho prostredia a kultúry a zdieľaných významov v nej.
Navyše komunikácia je rušená šumom a signál ovplyvnený okolitými vplyvmi.
(Shannon and Weaver – Model of communication)
Okolité vplyvy v hre naznačujem meniacimi sa tvarmi signálu a efektu po jeho dopade. Hodnoty, ktoré zmeny tvarov iniciujú, sú napríklad aktuálna poloha signálu, teplota, miera znečistenia, čas či dĺžka samotnej správy.
O koľko rozdielny musí byť význam zdelenia, ak je na druhej strane neznáma inteligencia, žijúca v neznámom prostredí? Možno je vnímanie jej reality a času ovplyvnené okolím a dorozumievacím jazykom tak silno, ako u mimozemských protagonistov vo filme Arrival.
(Linguistic relativity and Sapir–Whorf Hypothesis)
Čo ak je výmena informácií založená na úplne inej báze a komunikačné pokusy majú na strane príjemcu efekt, ktorý si bežne s komunikáciou nespájame. Možno sa jedná o rovnaký prípad ako opisuje Stanisław Lem v románe Solaris a inteligentný život môže byť aj hmota, pokrývajúca povrch planéty, ktorej pokusy sa s nami porozprávať, spôsobujú blúznenie a zbláznenie.
Nie je predstava, že musíme aktívne hľadať kontakt, skúmať potencionálny život a kolonizovať planéty, obmedzená?
Možno už sme súčasťou komunity živého a inteligentného vesmíru a je s nami komunikované, ale to, čo nedostačuje, je naše vnímanie.
BGJ2021 vo mne zanechal pocit, že game jam nemusí znamenať súťaž v glorifikácii hustle kultúry v malom a stres, ktorý obmedzený čas na vývoj hry prirodzene prináša, nemusí byť hlavným motívom víkendu.
Môže byť jednoducho o spracovaní zaujímavej a zmysluplnej myšlienky, trávení času v (aspoň virtuálnej) spoločnosti príjemných a kreatívnych ľudí, ktorí sa podporia Discorde alebo sa spolu stretnú na zjavnom highlighte podujatia – hrania odovzdaných hier na Twitchi Arcade_Watch.
Nie je podstatné, či je hra nedokončená alebo brutálne prepracovaná a dokončená (!), či má tím štyroch profesionálnych členov alebo jedného amatéra. Takisto sa neprihliada na vek, profesné zameranie, technický skill alebo pohlavie. Súťaž nie je “pre chlapcov” a zmiešané tímy nie sú výnimkou.
Ak sú legendy pravdivé a Game Jam nie je iba o adrenalíne a nadšení zo vznikajúcej hry, ale aj o fyzických stretnutiach, na jednom mieste, zdieľaní atmosféry a kvapôčok,
budem mu držať palce, nech sa táto predstava čoskoro naplní.
Aké je teda tohtoročné poučenie na záver?
Čo všetko môže byť neznámou inteligenciou? Musí byť neznáma inteligencia naozaj mimozemská alebo naopak sme ju vytvorili na Zemi sami? Alebo je tou neznámou naša vlastná inteligencia?
Otázky, pri ktorých inžinieri z NASA, vesmírni lingvisti a kozmológovia doteraz tápali, zvládlo 17 tímov na Bratislavskom Game Jame vyriešiť s prehľadom. Stačí si vybrať správnu odpoveď tu [https://itch.io/jam/bratislava-game-jam-2021].
Ľudstvu teda zostáva iba počkať, čo objasníme o rok.
—
Tohtoročná súťaž bola súčasťou československej edície Game Jamu. Účastníci slovenskej sekcie tak mali možnosť súťažiť o cenu SK Grand Prix 2021, CZ & SK Game Jam Grand Prix 2021 alebo získať cenu zúčastnených.
Víťaz celkovej ceny zúčastnených a CZ & SK Game Jam Grand Prix 2021:
CAPTCHAred
Hoci to nie je prvýkrát, čo ma šikanovala Captcha, je to prvý raz, kedy som sa si identifikácii semaforov zasmiala.
Favorit zúčastnených v kategórii “najviac umča” (How much art is this game?) a hrdina, s ktorým sa dá stotožniť:
Dumb Dumb
Víťaz SK Grand Prix 2021:
Cena slovenskej poroty putuje do Petriho misky.
Po neznámu tancujúcu inteligenciu totiž netreba chodiť do mimozemských teritórii.
Čestné uznania československého Game Jamu:
(SK) The Janitor
(CZ) I come in peace
