Viac než 90 % všetkých dát na svete bolo vygenerovaných za posledné dva roky. Kým nárast v roku 2009 predstavoval 0,8 ZB, v roku 2020 sa očakáva, že to bude až 35 ZB ročne. Dovtedy by mohol celkový objem dát vo svete narásť na 40 Zettabajtov (jeden zettabajt predstavuje 1021 bajtov, čo je jednotka, ktorú nasleduje 21 núl alebo 1 ZB = trilión gigabajtov).
Čísla sú z výskumu SINTEFu a New York Times a zverejnené boli ešte v roku 2013. Určite už boli prekonané, ale dávajú predstavu o tom, ako sa svet mení priamo pred našimi očami. Pre ešte lepšiu ilustráciu analytici z DOMO vytvorili infografiku s názvom Data Never Sleeps 2.0 (prvá verzia vznikla v roku 2012, verzia 2.0 je z apríla 2014), ktorá zobrazuje tok dát vo svete za jednu minútu.
Každú minútu:
- užívatelia na FB zdieľajú 2,5 milióna príspevkov
- pribudne takmer 300 000 tweetov
- na Instagrame je pridaných 220 tisíc fotiek
- 72 hodín videa uploadnutých na YouTube
- 50 000 aplikácií stiahnutých Apple užívateľmi
- odošle sa viac ako 200 miliónov emailov
- Amazon predá tovar za 83 000 dolárov
BigData a Internet vecí
Extrémny nárast dát je spôsobený viacerými faktormi. Sociálne médiá ponúkajú priestor pre oveľa intenzívnejšiu komunikáciu ako kedykoľvek predtým. Nejde tu len o vzájomnú interakciu medzi užívateľmi, ale i to, čo komunikujú sami o sebe.
Internetová populácia neustále rastie a internet sa dostáva na nové miesta. Na ľudskom tele začíname nosiť rôzne zariadenia, senzory sa dostávajú všade od odpadkových košov a kvetín cez bežné spotrebiče až do poľnohospodárstva a ťažkého priemyslu. Okolie komunikuje medzi sebou.
Hovoríme o novej dobe Internetu vecí.
Množstvo dát, ktoré generujú ľudia či spomenuté senzory majú špecifické vlastnosti. V minulosti sme boli zvyknutí na pekné, prehľadné a štruktúrované dáta. V novej dobe Internetu vecí je všetko inak. Dáta nemajú štruktúru, neustále prichádzajú zo všetkých strán, všetko so všetkým súvisí, ale vzťahy medzi dátami nie sú ihneď jasné a zreteľné. Takéto dáta, tzv. BigData majú však obrovský potenciál.
Na základe poznatkov z analýzy získaných dát sa darí vytvárať nové príležitosti. Zariadenia sa učia, identifikujú vzorce správania sa a dokážu primerane reagovať. Napríklad ako drony, ktoré dokážu mapovať budovy alebo postarať sa o ovocný sad. Pozrite si video.
Budúcnosť lietajúcich robotov, TED talk v angličtine
Kvalita a testovanie
Zatiaľ čo automatizácia a Internet vecí likvidujú množstvo pracovných miest (šoféri, účtovníci, pokladníci, logistici..), tiež sa objavujú úplne nové druhy zamestnaní ako dátoví architekti, dátoví vedci, analytici, experti na cloud atď.. Svoju renesanciu zažíva aj softvérový testing.
Vždy, keď sa ma niekto mimo IT opýta čo robím, odpovedám, že som informatik. O testeroch toho ľudia až tak veľa nevedia. Softvérových testerov však za posledné roky rapídne pribúda už aj na Slovensku. A kým ešte v minulom desaťročí museli testeri mnohorát dokazovať svoju užitočnosť, v dnešnej dobe sa stávajú mimoriadne žiadanými.
S množstvom nových dát a softvéru, ktorý vzniká (aj napriek tomu, že často počúvame, že „všetko už bolo naprogramované“) enormne stúpa aj tlak na kvalitu.
Pred niekoľkými dňami (tento blog som písal ešte len v hlave) som si vypočul veľmi vtipnú debatu. „Neznášam, keď ten počítač nerobí to, čo chcem. Vtedy mám chuť jednu po ňom tresnúť.“ Takto sa spovedala asi 60 ročná pani svojej rovesníčke. Musel som sa zasmiať. Áno aj nefungujúci prehliadač alebo Word je problém nedostatočného otestovania.
Po mnohých debatách so „smrteľníkmi“ však viem, že väčšina ani netuší, kde všade ich obklopuje vývoj a testing. Softvéroví testeri neriešia len kvalitu jednoduchého softvéru v domácom PC. Vďaka chybe v softvéri sa podarilo Slovákom okradnúť banky Barclays o vyše 340 tisíc eur (link), internetbanking Tatra banky v iPhonoch zobrazoval pohyby na cudzích účtoch (link), letecká doprava bola ochromená (link) a batérie v telefónoch sa vybíjali omnoho rýchlejšie (link).
V tých najhorších prípadoch dochádza k stratám na životoch (napríklad nesprávne naprogramované brzdové senzory rýchlovlakov) alebo obrovským materiálnym škodám (výbuch nosných rakiet pri lete na ISS). Skôr než sa akýkoľvek softvér dostane ku koncovému užívateľovi prechádza testovaním. To sa začína už na začiatku vývoja na najnižších úrovňach kódu a pokračuje až po konečné systémové, záťažové či stresové testy.
Cieľom je dosiahnuť čo najlepšiu kvalitu výslednej aplikácie a teda spokojnosť zákazníka. Určite ste sa už stretli s nesprávne fungujúcim alebo úplne nepoužiteľným softvérom. Asi nemusím písať o tom, aká drahá je nespokojnosť zákazníka a koľko stojí opravu chýb, prípadne škôd.
Navyše, testeri nie sú potrební len počas vývoja. Softvér a aplikácie je nutné udržiavať, opravovať a aktualizovať ešte dlho po tom, ako boli prvýkrát pustené von.
Kvalitní testeri by mali dokonale rozumieť objektu testovania a musia ovládať celú paletu testovacích nástrojov. Testeri ďalej musia poznať väčšinu programovacích jazykov, musia mať algoritmické myslenie a dobrý rozhľad v celom IT prostredí od architektúry a dizajnovanie až po sieťarinu.
Dôležitá je aj prirodzená zvedavosť a zmysel pre detail. Nároky sa tiež kladú na softskillové zručnosti, keďže testeri väčšinou komunikujú s developermi, manažérmi a niekedy aj zákazníkmi. Jazykové znalosti a orientácia v agilných metódach vývoja softvéru sú samozrejmosťou. Takto vybavení testeri sú schopní odhaľovať a identifikovať odlišné problémy. Šetria tak peniaze a umožňujú kvalitnejší vývoj, čo v konečnom dôsledku vedie k spokojnému zákazníkovi. V novom prepojenom svete plnom dát tlak na kvalitu neustane. Dnes stačí jedna negatívna skúsenosť s eshopom, aby ste sa do neho už nikdy nevrátili. Nevhodne umiestnené tlačidlá oberajú predajcov o obrovské sumy. Pomalé či nezabezpečené weby sú odsúdené na neúspech.
Preto bude naďalej stúpať dopyt po šikovných testeroch, ktorí svojou prácou pomôžu zvyšovať kvalitu produktu. Sofvérový testing je jedným z povolaní budúcnosti.