Katarína Böhmová pochádza z malého mesta na Považí. Momentálne žije v Bratislave a pracuje v Lighting Beetle ako UX dizajnér so špecializáciou na antropológiu. Na prvé počutie to znie trochu šialene, ale prepojiť sa to dá – najmä ak má človek okolo seba prostredie, ktoré prijíma výzvy a chce robiť veci lepšie ako doteraz. Tomu, kde teraz je, predchádzalo viacero pozícií – pracovala ako printový grafik, administrátor a v minulosti aj kódila webové šablóny.

Čo vlastne v IT robíte? Kedy a kde ste s IT začali a čo vás k nemu priviedlo?

Odmalička som sedela pri počítači o niečo viac ako moje rovesníčky a vďaka svojej lenivosti, som sa snažila uľahčiť si ním, čo sa dalo. Spomínam si napríklad, ako si kamaráti na nahraté MC kazety písali alebo kreslili obaly, ja som si ich radšej vyklikala v Coreli a vytlačila na ihličkovej tlačiarni. Alebo namiesto trápenia sa s odpočúvaním nejakej skladby, aby som sa ju naučila zahrať na gitare, strávila som kopu času hľadaním pluginu do prehrávača, ktorý skladbu spomalil natoľko, že naučiť sa ju bolo 100-krát jednoduchšie.

Vždy to bolo poháňané nejakým iným záujmom. Kvôli tomu, aby som mala dostatok voľného času na hranie na gitare, som sa rozhodla študovať na Ekonomickej univerzite. Ekonómia však nebola veľmi pre mňa a po roku som si povedala, že skúsim antropológiu. Gitaru som tak trochu zavesila na klinec. Vtedy som nemala tušenia, čo to tá antropológia je a na čo mi to bude, no dnes tvrdím, že som k nej prišla ako slepé kura k zrnu, lebo to všetko perfektne do seba zapasovalo.

Popri štúdiu na VŠ som začala fotiť, odkiaľ je malý krôčik ku grafike, odtiaľ zasa malý krôčik k webom a programovaniu. Na druhom stupni mi začalo dochádzať, že sa nemôžem venovať všetkému naraz a tak som si povedala, že sa to pokúsim spojiť. A vďaka kolegom z Lighting Beetle sa to podarilo. Dnes pracujem v Lighting Beetle ako UX dizajnér / antropológ. Antropologické metódy veľkou mierou prispievajú k tomu, aby sme zistili, čo používatelia skutočne potrebujú – nie rýchlejšie kone, ako by Henrymu Fordovi povedali jeho budúci zákazníci, ale napríklad automobil.

Neviem s úplnou istotou povedať, či je user experience naozaj skutočnou vetvou IT. Občas mám pocit, že je to ako keď varíte “IT polievku” a okoreníte ju ľudskosťou a vznikne vám z toho UX. Z môjho pohľadu v ňom až tak nejde o informačné technológie – tie sú iba nástrojom. Viac ide o ľudí, ich vnímanie, správanie, poznávanie a podobne. A to je práve tá antropologická časť, ktorá ma na tom asi najviac baví.

Viete programovať? Aké technológie ovládate?

Programovať v pravom slova zmysle až tak veľmi neviem, asi najpresvedčivejšie pozliepam funkčný kód v Pythone – mometálne doma po večeroch. Kedysi som kódila HTML šablóny, takže rozumiem aj CSS, PHP a JS, WordPressu. Dnes sa však viac snažím nekafrať do práce kolegom kóderom a skôr sa venujem dátovej analýze, kde sa mi z času na čas hodí SQL.

Čo a/alebo kto Vás priviedol k práci v oblasti informačných systémov?

Často nad tým premýšľam, čo bolo tým úplne prvotným impulzom na to, aby som zistila, akú silu majú informačné technológie. Bol to môj otec. Keď sme sa s bratom hrávali Need for Speed, zakazoval nám to a hovoril, že si máme radšej niečo počítať v Exceli. Ja som to skúsila a odvtedy sa to so mnou ťahá. Nie, že by ma ohúril Excel, ale niekde tam som začala chápať, že PC nie je herná konzola.

Ak by ste sa mohli rozhodovať znova, rozhodli by ste sa tiež pre prácu v IT?

Nikdy som sa pre to nejako vedome alebo aktívne nerozhodla. Ono to takto skrátka vyšlo. Samozrejme neľutujem to – nech sa deje čo sa deje, vždy mám nad čím novým uvažovať, stále môžem hľadať nové IT riešenia existujúcich problémov súčasného sveta – je výborné mať prácu, kde sa človek môže 100% realizovať. Otázkou je, či táto práca nepostráda niečo iné, čo možno iné povolania alebo poslania naopak majú.

V čom vidíte klady práce v IT oproti iným odvetviam? Aký je prínos pre vás osobne?

Klady vidím najmä v tom, že človek nie je viazaný na jedno miesto a teorieticky by dokázal pracovať odkiaľkoľvek – to je podľa mňa v dnešnom svete veľká výhoda. Tiež nemám pocit, že by bol problém v tomto odvetví nájsť si prácu a uživiť sa.

Prínos pre mňa osobne je najmä v tom, že napriek práci v prevažne mužskom kolektíve cítim, že niečo znamenám – nedám ruku do ohňa za to, že ženy v mužskej doméne majú vždy tento dojem. Tým, že pracujem v IT, mám dobrý pocit najmä sama zo seba, akokoľvek to môže vyznieť.

Čo vás motivuje naďalej ostať v IT?

Súčasná pracovná pozícia, firemná kultúra a kolektív.

Zmenil sa Váš názor? Čo Vám práca s IT ľuďmi dala?

Paradoxne mi táto práca otvorila oči a lepšie vidím kontrast medzi IT a inými “ľudskejšími” povolaniami typu učiteľ, lekár, alebo hoci aj predavač na trhu – teraz si ich dokážem omnoho viac vážiť ako predtým. Tým však nechcem tvrdiť, že IT je “neľudské” – práve naopak, myslím, že UX pekne ukazuje ako by to malo s tou ľudskosťou po správnosti byť.

Čo by ste chceli ešte v IT dokázať?

Veľmi by som chcela, aby technológie pomáhali ľuďom, aby im zlepšili život ak sa to dá – a to najmä tým, ktorí to najviac potrebujú. Rada by som bola súčasťou projektu, ktorý bude takéto problémy riešiť.

Verejnosť stále vníma IT ako predovšetkým mužskú doménu. Je to aj Váš názor? Prečo?

Na túto otázku je ťažké jednoznačne odpovedať. Na jednej strane – áno, vidím, že je tu viac mužov. Na strane druhej – som žena a nebadám, že sa od nich líšim pokiaľ ide o profesionálne veci. Povedala by som, že neriešim komu táto doména patrí. Mužov je viac, no existuje veľa žien, ktoré inklinujú k technickým činnostiam. Často sa pýtam sama seba, či je v poriadku, ak po večeroch rozoberám bicykel a partner mi uvarí večeru. Mysím, že tú otázku vo mne vzbudzuje iba tlak spoločnosti – presne tej, ktorá vníma IT ako mužskú doménu. Myslím, že je len otázkou času, kedy sa začne IT posúvať viac smerom k ženám.

Akú pozíciu má žena pracujúca v IT v stále prevažne mužských kolektívoch?

Neviem, akú má vo všeobecnosti. Z tých pár pozícií, na ktorých som pracovala, nemôžem generalizovať, no môžem zodpovedne povedať, že ja si nesťažujem. Cítim sa byť rešpektovaná.

S akými odozvami ste sa stretli, keď muži zistili, že ste IT?

Záleží, či sú sami IT alebo nie. Zažila som reakcie, kedy sa dotyčný neprestával diviť, že si nainštaujem Linux a nepripadám si pritom nijako výnimočne; iný prípad, keď muž za nič na svete nechcel prijať, že môžem o niečom, čo sa týka IT, vedieť viac ako on; no a potom to štandardné na čo som zvyknutá z práce – že to nikto nerieši a bavíme sa ako rovnocenní partneri.

Čo by ste poradili človeku, ktorý zvažuje kariéru v IT?

Neviem si predstaviť, že by som pracovala v IT, keby ma k tomu niečo prirodzene neviedlo alebo keby ma to nebavilo. Ak to niekoho baví, nech ide za tým, nech už je to čokoľvek. Ak nad tým premýšľa bez toho aby ho to bavilo, alebo bez toho, aby mal akýsi vnútorný pocit, že toto je to správne, nech do toho nejde. Nie je nič horšie, ako zistiť, že má človek vášeň pre niečo iné ako pre to, čo práve robí a čomu sa venuje posledných 10 rokov.

IT je podľa mňa sféra, ktorá človeka dokáže doslova pohltiť natoľko, že nič iné nerieši. Tomu, kto zvžuje kariéru v IT by som poradila, aby nedovolil aby ho to pohltilo.

Čo by ste poradili dnešným rodičom, ktorí moje svoje dcéry a chcú im to najlepšie. Poslať ich alebo neposlať do IT? Čím a kedy začať?

Asi by bola hlúposť riešiť to za ne. Možno im stačí ukázať cestu tak, ako bola ukázaná mne.